Ja som Petržalčan, kto je viac ! (časť II.)

Autor: Jozef Augustín | 30.10.2014 o 10:00 | (upravené 30.10.2014 o 20:45) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  175x

Keď som sa v máji 2012 dostal pred otázku, či prevziať petržalský futbal pod svoje krídla, alebo ho nechať úplne padnúť, riskol som to i napriek tomu, že som tušil, no nevedel, do čoho idem.  Účtovné knihy a zároveň aj moje oči sa mi otvorili až po mojom prevzatí klubu. Pokojne som mohol vstať, sadnúť do auta podať návrh na konkurz. No to nie som ja! Nevzdávam sa , lebo tak som sa to naučil v detstve na lúke pri zápasoch so svojimi kamarátmi. Zostalo to vo mne dodnes. Začal som krok po kroku preorávať zákulisie všetkých transakcií v klube znamenajúcich jeho úpadok.  Tam nezmyselných  desať tisíc, tam služby, ktorých účel si mohol vymyslieť iba človek, ktorému sa nechce pohnúť zadkom. Jednoducho  milión dlhov a výsledok katastrofálny. Kam sa podeli peniaze ?

Pracoval som ďalej, dlhy sa zredukovali na menej ako polovicu, a až sa podarilo zohnať sponzora na mládež, prišiel aj záujemca o financovanie a prevzatie dospelých. Tak som si povedal, že ak už to sám ťahať nedokážem, že ho pripriahnem do záprahu. On však chcel ťahať sám, tak som mu to prenechal Odišiel s vedomím, že som klubu odovzdal všetko, čo som mohol a zanechávam ho v dobrých rukách. Možno by to aj tak bolo, keby supy nezacítili svoju korisť a nevrhli sa na ešte slabý organizmus snažiaci sa postaviť na nohy. Zrazili ho na kolená a zahnali do konkurzu. Konkurz by bol možno  dobrým  riešením aj za mojej éry, ale následkom  neho ( a preto som bojoval za jeho zachovanie) klub padol vo všetkých kategóriách mládeže aj dospelých do suterénu slovenského futbalu. On tam vlastne je aj celý slovenský futbal, no niektorí sa tvária, že sú „ober“, že tam nie sú.  Ale tá predpona sa dá priradiť k hoci akému podstatnému menu.

Odchádzajúci pán starosta je spokojný. Prečítal som si v novinách plných jeho zásluh, že „ Petržalský futbal sa uberá dobrým smerom...“, Kam,  pán odchádzajúci  starosta ? Smer zhora dolu ? Hlbšie to už nejde, sú v poslednej, piatej lige. Kedysi to bola piata trieda (pre tých, čo nesledujú nezmyselné reorganizácie riadené SFZ.).

Postavil som spoločne s obetavými dobrovoľníkmi  časť tribúny z prostriedkov, ktoré sa podarilo získať z rôznych i mojich zdrojov.  Keď som prišiel do klubu, bol tam iba projekt tribúny bez stavebného povolenia. Podarilo sa všetko urobiť, zorganizovať a zafinancovať. Tribúnu sme skolaudovali a aj s dokladmi odovzdali do majetku mestskej časti. Tak ako to prikazovala zmluva o poskytnutí prostriedkov. Prostriedkov, ktoré pri mojom príchode do klubu tam už dávno neboli a žiadna kontrola po nich nepátrala. Musel som zohnať nové a s priateľmi budovať. Namiesto už vyplatených stavbárov, ktorí peniaze dostali, ale prácu odviedli kto vie akú a kto vie kde. A čuduj sa svete, opäť v novinách čítam, že pán odchádzajúci starosta medzi inými akciami realizovanými v posledných  „x“  mesiacoch má aj výstavbu tribúny na štadióne FC  Petržalka. Keby som mu nebol  s mojimi kamarátmi vytrhol tŕň z päty, možno by sa už prechádzal bez starostovskej reťaze.  A ak by existovala kontrola.

A tak sa klub ocitol tam, kde je. Muži v piatej lige, mládežníci v regionálnych súťažiach. Je tu však nádej. Ak budem zvolený za starostu Petržalky, urobím všetko pre návrat klubu s novým názvom FC Petržalka akadémia na všetkých úrovniach do najvyšších slovenských súťaží. Druhá bývalá pýcha ISKRA Petržalka si tiež zaslúži podporu. Budúce štyri roky starostovania mi umožnia venovať sa všetkým športom v Petržalke. Futbalu, basketbalu, hokejbalu, hokeju, futsalu, hádzanej, volejbalu, cyklistike, a ak som na nejaký šport  zabudol, tak aj jemu. Šport bude patriť medzi moje priority, popri sociálnej starostlivosti, doprave, bezpečnosti a čistote. Prerod Petržalky na skutočné mesto so všetkým, čo mesto má svojim obyvateľom ponúkať z toho nevynímajúc.

Také veľké mesto, a ja chcem, aby Petržalka bola skutočným mestom, musí mať svojich zástupcov v najvyšších slovenských súťažiach vo všetkých športoch. Zaväzuje nás k tomu tradícia a aj sila našej občianskej základne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?