IGRAM

Autor: Jozef Augustín | 26.11.2014 o 22:48 | Karma článku: 1,15 | Prečítané:  204x

Malá dedina a čo z nej vzišlo

Približne 600 obyvateľom malej obce medzi Sencom a Trnavou, vzdialenej od Bratislavy 35 kilometrov ani nenapadne zamyslieť sa nad tým, aké miesto ich dzedzina, ako ju sami vo svojom typicky trnavskom nárečí volajú, zastáva v slovenskej kultúre.

Sú hrdí na svojich predkov, Igricov, ktorí kedysi dávno svojim umením zabávali na hradoch, zámkoch a panských dvoroch šľachtickú smotánku a pyšne sa k tejto tradícii hlásia. 

Každoročne sa v Igrame v mesiaci jún konajú folklórne slávnosti za účasti mnohých zahraničných súborov. Bez záujmu médií, no slávnosti plné nadšenia nielen organizátorov a účinkujúcich, ale aj návštevníkov zo širokého okolia. Hodnotné vystúpenia sa v rýchlom slede striedajú a človek si môže vychutnať folklór z rôznych končín Slovenska, okorenený vystúpeniami balkánskych súborov, súborov z Moravy i Maďarska. Všetko, čo tu divák môže vidieť, je pripravené bez pompéznosti, skromne, ale s odborným starostlivým výberom, s láskou k ľudovému umeniu. Vrcholom celého diania je podvečerné vystúpenie domáceho mládežníckeho hudobného súboru Igrici (www.igram.sk/kultura/igrici.html), dieťaťa miestnej pobočky základnej umeleckej školy. Vtedy je už hľadisko plné. Všetci obyvatelia obce sa zídu v tento čas a so slzami v očiach od dojatia a hrdosti počúvajú nádhernú hudbu a spev jeho členov. Slzy sa striedajú s úsmevom pri vystúpeniach najmladších členov súboru s hudobnými nástrojmi hrajúcich známe ľudové piesne pôvodom z blízkeho okolia. Všetci z nás, ktorí sme dali svoje deti na šport či do umeleckých krúžkov, si určite spomenieme na ich prvé vystúpenia a na pocit radosti z ich napredovania vo zvolenej činnosti.

Viera, že z tých detí vyrastú raz významné osobnosti kultúry či umenia, zotrela rozdiel v tom, či sa jedná o svoje, či o dieťa iného. Celá obec i celé okolie sa zjednotí v tom momente na presvedčení, že deti pôjdu v šľapajach svojich predkov.  Veď obec okrem dávnych Igricov, dala slovenskej kultúre spisovateľa Milana Zelinku, básnika Štefana Strážaja a svoje korene mal v nej aj velikán slovenského výtvarného umenia  Albín Brunovský. Vzory, ktoré ukázali, že aj zo skromného prostredia môže vyrásť osobnosť národného významu.

Vo svojej mladosti pri spomienkach často nachádzam medzi priateľmi talenty hodné spomenutia. Možno im vtedy doba nežičila, možno nemali šťastie a neocitli sa v prostredí, ktoré by pomohlo ich talent rozvinúť do vyšších kvalít.  Ich umelecké prejavy sme vždy brali s rezervou a ani nás nenapadlo  podporiť ich ambície. Zostalo to všetko iba v rovine humoru. Z básní, ktoré boli v priamom prenose ich tvorby vyslovené, keď sme sedeli na zemi opretí chrbtami o múrik kostolného plota, mi zostali v pamäti už iba úryvky. Prím v ich tvorbe mal Cibko (ako sme volali Tibora). Často upravil slovosled vo vete tak, že ten rým by nevymyslel ani ostrieľaný básnik. Jeho " Keď slnko zapadlo za lesom, ja učiť začala sa som." sa neskoršie stalo mottom mnohých maturantov z našej obce v čase prípravy na skúšku dospelosti. Rovnako aj jeho výzva na odchod domov vo večerných hodinách bola jasným signálom, že je čas ísť: " Baľme chlapci baľme háby, nechytil nás hájnik aby ! " Ani mama by nás lepšie nevedela zavolať domov.

Keď už o ňom hovorím, nedá mi, aby som nespomenul jeden z jeho špičkových výkonov. Filozoficky sme v našom obvyklom kruhu rozoberali slovenské príslovia a porekadlá. Snažili sme postupne do kruhu každý povedať jedno až pokiaľ nevyčerpáme všetky naše schopnosti. Ku každému sme si povedali zopár komentárov a na rade bol ďalší z nás. Keď sme boli už na konci svojich vedomostí, Cibko zahlásil:

"Ešte mám jedno "  Čakajúc niečo  zabudnuté, sme ho vyzvali, aby ho povedal.

" Kto druhému jamu kope,..." Zastavili sme ho " To už tu bolo, hneď na začiatku ! "

 " Ešte som nedopovedal ."  znela jeho odpoveď.

" No tak povedz ! " 

" Kto druhému jamu kope, zarobí a potom slope. "

Dobrý nápad, rozišli sme sa. Odišli sme domov pre lopaty a hľadali sme si po dedine brigádu, či niekto nepotrebuje vykopať jamu. Vidno, že poézia môže aj inšpirovať. Veď chuť do práce nemá každý.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?