Mám za sebou jednu veľmi poučnú cestu, ktorá potvrdila indície z mojej predchádzajúcej cesty do Ruskej federácie a Bieloruska na prelome mája a júna tohto roka.
Otázka z nadpisu článku v diskusii nebola otázkou, ale tvrdením predstaviteľov bieloruských i ruských firiem zmietajúcich sa ešte pred dvomi rokmi v smrteľných kŕčoch zániku z dôvodu nedostatku odbytu svojich výrobkov. A dodatok, že ak by sa bol Obama so sankciami na Rusko oneskoril ešte o pár mesiacov, tak by Rusko, so svojou pohodlnosťou a sebauspokojením z toho, že nemusí nič vymýšľať ani vyrábať, že si všetko môže kúpiť, bolo vnútorne ekonomicky zlikvidovalo celý svoj priemyselný potenciál.
Hľa, čo spôsobili sankcie. Polia obrobili a osiali. Priemysel reštartoval, výrobné podniky sa opäť vracajú k produkcii nie na sklad, ale na odbyt. Optimisti sa tešia, lebo zrazu majú dostatok výrobnej náplne pre svoje často na naše pomery obrovské výrobné kapacity. Pesimisti brzdia, vravia, že treba ešte tak rok a pol počkať, až sa to úplne zotaví. Ale jedni aj druhí sa zhodnú v jednom, už sa to hýbe. Dovozom urobili bariéru nielen sankcie. Pridalo sa k tomu aj nariadenie nedovážať to, čo si vedia vyrobiť sami doma.
Pred dvomi rokmi mi povedal jeden známy, pôsobiaci V Moskve už veľa rokov, že o štyri roky Rusko zabudne, že existovala Západná Európa. Všetko sa preorientováva na juhovýchodnú Áziu a na vlastnú produkciu. Hľa, ako sa tá veštba napĺňa. Dokonca sa to časovo zhoduje aj s reálnym vývojom. A možno sa naplní aj predpoveď mojich známych o Obamovom pamätníku. I keď neverím, že to mysleli vážne. No možno by si ho aj zaslúžil. Či v štátoch, či na Krásnoj plóščadi. A možno aj tam i tam. Veď, ako tvrdia iní známi, objem exportu zo štátov do postihnutej oblasti od zavedenia sankcií sa zvýšil o desiatky percent. Na rozdiel od exportu z Európskej únie. Ten disciplinovane klesá.