Dobré jedlo, kvalitná cigánska kapela hrajúca počas večere vždy jednu pieseň taliansku, druhú ruskú. Nálada výborná aj napriek tomu, že sme pili s mierou.
Hľa, Staré mesto. Neviem si predstaviť, kam by som ich pozval v Petržalke. Spoločný obed, to by som si vedel poradiť. Ale večera v príjemnom prostredí spestrenom množstvom mladých ľudí pohybujúcich sa raz tam, raz naspäť, rozdávajúcich svojou bezstarostnosťou dobrú energiu, to si neviem v Petržalke predstaviť. Vari v nej zastal čas ? Kde leží a spí tá petržalská Šípková Ruženka ?
No ja nezúfam. Petržalka potrebuje svoje centrá, kde sa po večeroch bude možné prechádzať, kde si bude možné posedieť, podebatovať, odreagovať sa. Kvôli tomu chodiť do Starého mesta, to sa vždy nedá alebo sa človeku nechce. Ak sa mi podarí presadiť taký plán, že v každej časti Petržalky, či už v Ovsišti, Hájoch, Lúkach či Dvoroch budú malé útulné námestia ponúkajúce pokoj a pohodu, zábavu i pohostenie, som presvedčený, že sa tam raz všetci budeme stretávať.
Črtá sa nám veľmi dobrá šanca dosiahnuť tento cieľ v istom časovom horizonte. Súvisí to s plánovanou a ešte projekčne nepripravenou električkou. Pôjde súbežne s centrálnou osou našej mestskej časti. Každá zo zastávok ponúkne možnosť urobiť malé centrum práve pri nej. A medzi nimi korzo osvetlené lampami pod alejou stromov vrhajúcich tieň pre ukrytie párikov zamilovaných našich mladých i starších.
Že je to nesplniteľný sen? Áno, je to sen. Ale tento treba splniť. Lebo sny treba plniť.
Jozef Augustín